Kraj:	Prešovský
Okres:	Poprad
Geomorfologická jednotka:	Kozie chrbty
Geologická jednotka:	veporské pásmo
Chránené územie:	prírodná rezervácia Bôrik
Prístup:	bus a vlak Svit
Východisko:	Svit, Základná škola Komenského 2
Trasa:	Svit, mestská časť Pod skalkou – Bôrik – Mengusovce a späť
Dĺžka, prevýšenie:	13 km, prevýšenie 250 m
Čas prechodu:	4 h
Počet zastávok:	12
Náročnosť:	stredne náročná trasa

Zameranie chodníka: prírodovedné, ochranárske, historické

Typ chodníka: samoobslužný, okružný, obojsmerný, peší, celoročný

Nadväznosť na turistickú značku: Prepojenie na miestne turistické značky.

Rok otvorenia: 2014

Textový sprievodca: nie je

Kontakt: Základná škola, Komenského 2, 059 21 Svit; Urbárske pozemkové spoločenstvo Mengusovce, Mengusovce 36, 059 36 Mengusovce

Aktuálny stav: Chodník je udržiavaný, informačné panely sú v dobrom stave (2021).

Poznámka: Náučný chodník vznikol na Základnej škole Komenského 2 vo Svite v rokoch 2012 – 2014 v rámci medzinárodného projektu Comenius – školské partnerstvá, ktorého cieľom bolo posilniť európsku dimenziu vo vzdelávaní prostredníctvom nadnárodnej spolupráce medzi školami. Projekt umožnil učiteľom a žiakom pracovať na spoločnej téme pod názvom „Príroda je koreňom európskeho porozumenia“. Do projektu boli okrem Slovenska zapojené Belgicko, Francúzsko, Poľsko, Rumunsko a Španielsko. Hlavným cieľom spolupráce bolo vytvorenie náučných turistických chodníkov s opisom miestnej fauny, flóry, geologických pomerov ako i významných miest v blízkom okolí.

Využiteľnosť pre školy

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie.

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Svit. Mesto západne od Popradu v Popradskej kotline na jej styku s Kozími chrbtami pri rieke Poprad. Je jedným z najmladších na Slovensku. Vznikol v druhej polovici 30. rokov 20. storočia postavením veľkej továrne na výrobu umelého hodvábu – viskózy (celulózy získanej z dreva) – rodinou československých priemyselníkov Baťovcov a osady okolo nej. S výstavbou sa začalo po odvodnení močaristých pozemkov obce Veľká podľa územného plánu českých funkcionalistických architektov Vladimíra Karfíka a Františka Lydie Gahuru v podobnom duchu, ako to bolo v prípade moravského mesta Zlín. Priemyselnú časť mesta od obytnej delil zelený pás. Za ním bola občianska vybavenosť – spoločenský dom s kinosálou, škola s internátom, reštaurácia, ubytovne pre slobodných zamestnancov – a za tým pravouhlá sieť ulíc s rodinnými domami a dvojdomami. Od roku 1937 mesto začalo používať názov Svit, vraj podľa mena prvého tunajšieho Baťovho podniku: S-lovenské vi-skózové t-ovárne. V 50. rokoch 20. storočia sa pôvodná továreň rozdelila na dva podniky: Chemosvit (výroba umelých vlákien, fólií, celofánu) a Tatrasvit (výroba bielizne a pančuchového tovaru). Štatút mesta získal v roku 1962. Jedinou stavebnou národnou kultúrnou pamiatkou v meste je funkcionalistická výpravná budova železničnej stanice Svit s veľkou sklenou vitrážou, projektovanou baťovými architektmi, ale dostavanou až v roku 1969. V časti budovy stanice sídli múzeum Baťa pod Tatrami (samostatné heslo).

Červená kolónia. Štvrť rodinných domov vo Svite, ktorú dal postaviť podnikateľ Jan Antonín Baťa pre robotníkov a zamestnancov svojej továrne na výrobu umelého hodvábu v 30. rokoch 20. storočia. Pomenovanie je od charakteristickej úpravy domov – vonkajšie múry zostali tehlové, neomietnuté, a údajne tak boli z pohľadu vtedajších zákonov nedokončené a platili sa za ne nižšie dane. Tento druh výstavby praktizoval Baťa vo všetkých krajinách, kde pôsobil. Podobné mestá sú aj v Česku, Poľsku, Maďarsku, dokonca i Francúzsku, na Slovensku má podobnú architektúru ešte Partizánske (kedysi Baťovany). Kolóniu, od továrne oddelenú zeleným pásom, tvoria jedno- a dvojdomy so záhradkami, v ktorých obyvatelia nemohli ani budovať prístavby ani chovať hydinu. V posledných desaťročiach došlo pri rekonštrukčných prácach k mnohým fatálnym dispozičným i povrchovým úpravám pôvodných domov (súkromných ale i niektorých s celomestskou funkciou), čím tento unikátny charakter mesta a pamiatka architektúry 20. storočia ako celok zaniká.

Prírodná rezervácia Bôrik. Chránené územie vyhlásené v roku 1991 na ochranu významnej botanickej lokality na triasových dolomitoch chočského príkrovu (hronika) na juhozápadom svahu nápadného vrchu Bôrik (922 m n. m.) vo výbežku Kozích chrbtov do Popradskej kotliny medzi Mengusovcami a Svitom, kde sa stretávajú dealpínske, prealpínske a xerotermné prvky flóry a vegetácie. Prevládajúcimi lesnými spoločenstvami sú reliktné borovicové lesy s bohatým bylinným podrastom. Náučný chodník vedúci cez celý vrch Bôrik dostal pomenovanie podľa jeho ľudového názvu – Kimbiark.

Múzeum Baťa pod Tatrami. Neveľké múzeum v priestoroch železničnej stanice ŽSR Svit, ktorého expozícia je zameraná na predstavenie morálnych zásad a podnikateľských princípov bratov Tomáša a Jana Antonína Baťovcov a históriu vzniku fabriky a robotníckej osady vo Svite od roku 1934 po rok 1939. Prezentuje urbanistický koncept „ideálneho mesta“ s fabrikou so svetovo unikátnou technológiou výroby umelého hodvábu a priesvitného obalového materiálu. Múzeum vzniklo v roku v roku 2018 z iniciatívy občianskeho združenia Rozpuk, ktorého predsedu, Ing. Vladimíra Zentka, treba vopred v prípade záujmu o prehliadku kontaktovať (tel. 0903 673 865). Vstup do múzea je na konci západnej terasy stanice priamo z nástupištia.

Názvy informačných panelov

ZŠ Komenského 2
Červená kolónia
Archeologické nálezisko
Panoráma Vysokých Tatier
Panoráma Nízkych Tatier a Kozie chrbty
Fauna
Flóra
Geológia
Dendrológia
Divadlo
Mengusovce
Rešpektujme prírodu

Panely 1 a 2 sú v meste: 1 – o práci Základnej školy na Komenského 2 vo Svite na tvorbe náučného chodníka, 2 – o historickej časti mesta Svit a Baťovej Červenej kolónii.